Záhrada a zeleninová záhrada

Čo je dobré pre jabloň, je smrť pre reďkovku. Ako správne používať dusíkaté hnojivá na svojom pozemku

254views

Dusík je mimoriadne dôležitá látka v živote rastlín, základná zložka mnohých životných procesov. Podieľa sa na tvorbe molekúl bielkovín (ktoré sú základom každého živého organizmu) a je súčasťou chlorofylu, bez ktorého nie je možný taký proces ako fotosyntéza. Preto sú listy prvé, ktoré trpia nedostatkom alebo nadbytkom dusíka.

Bez neho nie je rastlina schopná prenášať dedičnú informáciu: dusík je jednou zo zložiek nukleových kyselín. A vo všeobecnosti platí, že ak je tohto prvku nedostatok, rastliny sa zle vyvíjajú, zaostávajú v raste, listy blednú, scvrkávajú sa a opadávajú, vegetačné obdobie sa výrazne skracuje, úroda sa znižuje a trvalky ťažšie prežívajú zimné prechladnutia.

Koncentrácia dusíka v pôde často nie je dostatočná na plný rozvoj záhradníckych plodín a dobré výnosy. Ako takejto situácii predísť? Východisko je, zdá sa, jasné – aplikovať dusíkaté hnojivá, organické aj anorganické, a záhrada bude „šťastná“. Ale ako vždy, sú tu určité nuansy – aby boli dusíkaté hnojivá prospešné, nie zbytočné alebo dokonca škodlivé (áno, áno!), musíte o nich vedieť niektoré fakty. Takže.

Ako rastliny asimilujú dusíkaté hnojivá

Čo je dobré pre jabloň, je smrť pre reďkovku. Ako správne používať dusíkaté hnojivá na svojom pozemku

Rastliny môžu prijímať dusík z pôdy – je koncentrovaný najmä v humuse. Organický dusík však potrebuje pomerne dlhý čas na spracovanie mikroorganizmami v pôde, kým sa dostane do formy, ktorú môžu rastliny účinne asimilovať.

Existujú tri formy dusíka: amónny (síran amónny, síran amónny sodný, chlorid amónny), dusičnanový (dusičnan vápenatý, dusičnan sodný) a amidový (močovina).

Amonný dusík sa dobre udržiava v pôde a rastliny ho asimilujú aj v chladnom počasí. Preto by sa na jar, keď sú nočné teploty ešte nízke, mal dusík aplikovať najmä v amónnej forme.

Amonium však v pôde konkuruje horčíku a vápniku. Ak rastliny vykazujú príznaky nedostatku horčíka (medzibunkové chlorózy na spodných listoch) alebo vápnika (vrcholová hniloba), nemali by ste sa spoliehať na hnojivá obsahujúce amónne hnojivá.

V teplej pôde rastliny dobre asimilujú dusík v amónnej aj dusičnanovej forme. Treba však poznamenať, že dusičnany v pôde sú veľmi pohyblivé, zle sa v nej fixujú a na ľahkých pôdach sa môžu rýchlo vyplavovať z koreňovej vrstvy. Preto je lepšie dusíkaté hnojivá dávať vo forme hnojív v prvej polovici vegetácie rastlín. Nemali by sa však používať v príliš veľkom množstve, najmä v období zakoreňovania sadeníc a počas kvitnutia, pretože veľké množstvo dusičnanového dusíka bráni asimilácii fosforu.

Dusík v amidovej forme sa najrýchlejšie asimiluje prostredníctvom listov. Pri aplikácii do pôdy sa však amid v priebehu niekoľkých dní pomocou baktérií mení na amónium. Preto sa močovina môže aplikovať ako kvapalné hnojivo aj priamo do pôdy pod kyprením.

Kedy a kde aplikovať dusíkaté hnojivo

Čo je dobré pre jabloň, je smrť pre reďkovku. Ako správne používať dusíkaté hnojivá na svojom pozemku

Tieto hnojivá sa aplikujú predovšetkým na jar a v prvej polovici leta. Dobre sa rozpúšťajú vo vode a rýchlo sa dostávajú do koreňového systému.

Od polovice júla a na jeseň sa neodporúča aplikovať dusíkaté hnojivá, pretože podporujú aktívny rast zelenej hmoty na úkor úrody a môžu znížiť zimovzdornosť rastliny. Taktiež sa na jeseň neodporúča hnojiť rastliny v otvorenom teréne dusíkom, pretože silné dažde tento dôležitý prvok z pôdy jednoducho vyplavia.

Dusík môže byť vo všeobecnosti z mnohých dôvodov zle asimilovaný:

  • plodina rastie v príliš kyslej pôde;
  • pôda má nízku teplotu;
  • pôda je príliš piesčitá a kyprá.

Na základe faktorov, ktoré bránia rastlinám asimilovať dusík, sa používajú formy dusíkatých hnojív, o ktorých sme písali vyššie. Amoniak účinnejšie pôsobí v pôdach s neutrálnou kyslosťou a v pôdach blízkych alkalickým. Dusíkaté hnojivá sa používajú na studených a kyslých pôdach.

Ak je pôda piesčitá a priepustná pre vodu, budú potrebné rýchlo pôsobiace hnojivá. Rastliny v takýchto pôdach hnojte mierne, ale často.

V každom prípade je povinné prestať hnojiť dusíkatými hnojivami aspoň dva týždne pred zberom.

Ako aplikovať dusíkaté hnojivá

Čo je dobré pre jabloň, je smrť pre reďkovku. Ako správne používať dusíkaté hnojivá na svojom pozemku

Dusíkaté hnojivo musí byť vždy zapracované do pôdy a nie rozptýlené na povrchu: inak vzduch a slnečné žiarenie výrazne znížia koncentráciu dusíka.

Dusíkaté hnojivá sú vo všeobecnosti zo všetkých druhov hnojív najnáchylnejšie na napadnutie pôdnymi mikroorganizmami. V prvom týždni po aplikácii je až 70 % hmotnosti hnojiva spotrebovaných baktériami a hubami (imobilizovaných) a až po ich úhyne môžu dusík v hnojive využiť rastliny.

K veľkým stratám dusíka z hnojív dochádza aj v dôsledku odstraňovania ľahko rozpustných dusičnanov a amónnych solí z pôdneho profilu, ako aj počas denitrifikácie (plynné straty) a nitrifikácie (tvorba a odstraňovanie dusičnanov).

V dôsledku toho spotreba dusíkatých hnojív rastlinami zriedkavo dosahuje 50 %, ale nadmerná aplikácia dusíkatých hnojív (aby ich rastliny dostali viac) môže byť škodlivá pre životné prostredie. Môže napríklad spôsobiť preťaženie blízkych vodných útvarov organickou hmotou, čo následne môže viesť k zarastaniu hladiny a dokonca k uvoľňovaniu toxínov premnoženými sinicami. N2O vznikajúci pri denitrifikácii je silným skleníkovým plynom.

Nadmernú aplikáciu dusíka možno charakterizovať aj tým, že:

  • rastlina získava viac hmoty na úkor úrody;
  • stráca odolnosť voči rôznym chorobám;
  • ovocie stráca farbu, je menej cukornaté a zle sa skladuje;
  • v kombinácii s vysokou vlhkosťou môže dôjsť k hnilobe rastliny.

Optimálne množstvo a aplikáciu dusíkatých hnojív je potrebné určiť pre každú plodinu alebo rastlinu osobitne, pretože prebytok dusíka je rovnako nežiaduci ako jeho nedostatok.

Ktoré rastliny sú obzvlášť citlivé na dusík

Čo je dobré pre jabloň, je smrť pre reďkovku. Ako správne používať dusíkaté hnojivá na svojom pozemku

Najcitlivejšie záhradné rastliny na dusík sú jablone a ríbezle a najcitlivejšie rastliny zeleniny na dusík sú kapusta, zemiaky, paradajky, uhorky, cibuľa, červená repa a jahody.

Vo všeobecnosti je dôležité nepreháňať dusíkaté hnojivá pri ich aplikácii do pôdy, v ktorej sa pestuje akékoľvek ovocie, bobuľoviny a zelenina používaná na potravinárske účely – nadmerné množstvo dusíka sa v plodoch hromadí vo forme dusičnanov, ktoré výrazne škodia organizmu.

Preto je veľmi dôležité dodržiavať dávkovanie takýchto hnojív a posúdiť „schopnosť“ plodín asimilovať ich. Ak teda tá istá veľká jabloň počas vegetačného obdobia od jarného hnojenia dusíkom do augustového, prípadne septembrového či októbrového plodenia stihne „stráviť“ nadbytok tohto prvku, potom tá istá jahoda, ktorá má od začiatku kvitnutia do dozrievania plodov len približne 30 dní, vás bude môcť „potešiť“ nadmerným obsahom dusičnanov v tak dlho očakávanej skorej úrode.

Budeme vám veľmi vďační, ak sa o túto novinku podelíte na sociálnych sieťach

Leave a Response

Ema
Volám sa Ema a chcem sa s vami podeliť o svoje skúsenosti a vedomosti o užitočných tipoch pre domácnosť a trikoch pre každodenný život. Od detstva ma fascinovali rôzne spôsoby zjednodušenia každodenných úloh a neustále som experimentovala so spôsobmi, ako optimalizovať domáce práce. Pri práci v rôznych sférach života som sa stretávala s množstvom každodenných problémov, našla som účinné riešenia a uľahčila a spríjemnila si život.