Je pravda, že žihľava, palina, hloh a iné liečivé rastliny sú v EÚ zakázané?

V poslednom čase sa cez sociálne siete začali šíriť informácie, že pestovanie a spracovanie žihľavy ako aj niektorých iných rastlinných druhov a ich používanie ako prísady do potravinárskych výrobkov je v Európskej únii zakázané?

Ako uvádza, facebooková stránka Baltazar, ktorá má 76 000 sledovateľov, zverejnila informáciu, že Chorvátsko vstupom do EÚ súhlasilo so zákazom používania žihľavy podľa európskych zákonov, no zakázané sú aj iné rastliny považované za prírodné liečivá, a to: brečtan , kostihoj, hloh , dub, imelo, ľubovník bodkovaný, medvedica, orechový list, palina, podbielka, rastavič, ruža, seno, valeriána lekárska a mnohé iné.

V pokračovaní textu sa uvádza, že „najväčším hriechom žihľavy je, že je zadarmo a dostupná pre každého a že je to jedna z najliečivejších rastlín na svete“, o čom informoval aj web epoha.com.hr. „Európska únia je neúprosná voči ľudovej múdrosti. Francúzsko tak zakázalo nielen pestovanie a spracovanie, ale aj šírenie vedomostí o žihľave prostredníctvom verejných vystúpení,“ píše sa v oznámení portálu.

Je pravda, že žihľava je v EÚ zakázaná, opýtal sa Agroklub nášho ministerstva zdravotníctva.

Žihľava nie je podľa informácií ministerstva zakázaná v žiadnej členskej krajine EÚ, ani neexistujú žiadne iniciatívy na zákaz spomínaných druhov rastlín na úrovni EÚ ako prísady do potravín či výživových doplnkov. Uvádza sa však, že je pravda, že niektoré rastliny zo spomínaného zoznamu sú zakázané. Vyhláška o látkach, ktoré sa môžu pridávať do potravín a používať pri výrobe potravín, ako aj o látkach, ktorých použitie v potravinách je zakázané alebo obmedzené, definuje ich použitie alebo zákaz. Vyššie uvedená vyhláška z roku 2013 predpisuje obmedzenia dávok rastlín a niekedy sa neodporúčajú určitým skupinám pacientov a najčastejšie ani tehotným ženám, malým deťom a dojčiacim matkám z dôvodu nedostatku dostatočného množstva údaje o možných negatívnych vplyvoch. Ich používanie v potravinách a nápojoch nie je zakázané, pri ich konzumácii sa však odporúča opatrnosť.

Z druhov uvedených na začiatku článku je povolené použiť: hloh biely a červený (Crataegus), imelo biele (Viscum album), medvedicu či medvedicu (Arctostaphylos uva-ursi), prasličku alebo prasličku poľnú (Equisetum arvense ), senna indická a tinevelská ( Cassia angustifolia) a valeriána lekárska (Valeriana officinalis), žihľava a palina.

Pri prípravkoch vyrobených z uvedených bylín musí výrobca dodržať maximálny povolený podiel jednotlivej rastliny v potravine a/alebo doplnku stravy a sú uvedené údaje o tom, ako dlho ich možno užívať, komu je určený. neodporúča sa a podobne.

Je dôležité zdôrazniť, že stále existujú rastliny, ktoré je zakázané pridávať do stravy a používať pri výrobe, a to: brečtan (Hedera helix), skorocel (Symphytum officinale), sv. farfara) a rosopas alebo ruža (Chelidonium mayus) . Dubové a orechové listy nie sú na tomto zozname, čo znamená, že neexistuje žiadny dôkaz o ich zákaze.

„Obmedzenie v potravinárskych výrobkoch sa môže vzťahovať na vyhlásenia používané v obchodnej komunikácii potravinárskych výrobkov pre konečného spotrebiteľa“, uvádza ministerstvo pôdohospodárstva.